Seminár k 133. výročiu narodenia K.J.Maliarika
Bratislava, 16. november 2002

Stáva sa už tradíciou, že Ľubka si dá tu námahu a zorganizuje stretnutie ľudí, ktorých oslovilo posolstvo kňaza Jána Maliarika. Tí, čo prídu, neoľutujú. Inak tomu nebolo ani tohto roku pri príležitosti 133. výročia narodenia tohto nášho veľkého mysliteľa, teológa, humanistu a filozofa. Miesto stretnutia bolo síce takmer k nenájdeniu :-) ale atmosféra kultúrneho strediska na Makovického je skutočne výnimočná. Na príprave sa podieľajú vždy iba tí "skalní", ale aj tentokrát si Ľubka v osobe Márie dobre vybrala, pretože jej osobný prínos (aj s množstvom podnosov) zostane asi nezopakovateľným. Ako ináč, v poslednej chvíli sa vždy niečo pokazí, chýba, alebo sa mení a treba improvizovať. Ale nakoniec sa atmosféra uvolnila a mohli sme začať.
Ľubka nás všetkých milo privítala a na úvodné naladenie vybrala skladbu, ktorá bola majstrovi Maliarikovi obzvlášť blízka. Pieseň o rieke 'Rudavienke' v podaní detského zboru nás preniesla na miesta jeho posledného pôsobenia, do Veľkých Levárov. Vďaka Romanovi Veverkovi a jeho zboru máme možnosť si pripomenúť aj tento rozmer diela Jána Maliarika. A po tejto spomienke Ľubka odovzdala slovo jednotlivým prednášajúcim. Takýto seminár je vždy pestrá paleta rôznych príspevkov približujúcich dielo a odkaz majstra Maliarika. Mária nám na úvod zarecitovala z jeho bohatého diela. (mimochodom Ruženka nám všetkým darovala knižku "Sirota kráľom", ktoré je už 166. dielom, ktoré bolo vydané v edícii 'Knihovna celozemského Univerzálního Státu'. Keď si človek uvedomí, že každý náklad je rozdaný bezplatne, hlboko sa musí ukloniť všetkým tým, ktorí sa o to zaslúžili.) A slovo bolo predané človeku, ktorý doslova a dopísmena nesie dielo K.J.Maliarika celým svojím životom. Pán Doležal nás potešil vyhlásením, že príprava prvého dielu životopisu majstra natoľko pokročila, že sa už hľadá vydavateľ.
Prečítal nám niekoľko úryvkov z pripravovaného vydania. Nám, neskoršie narodeným, sprostredkováva svojím rozprávaním neopakovateľnú atmosféru prítomnosti v blízkosti človeka, ktorého myšlienky ďaleko presiahli dobu v ktorej žil. Pán Doležal nám nezachránil len dielo ale aj spomienku na človeka, ktorého slovenské povedomie musí ešte len objaviť. Ale my všetci veríme, že si slovenský národ kňaza Maliarika raz ocení a začne uplatňovať v živote jeho otcovské rady.
Ten, kto nikdy nechýba na našich seminároch je Vierka. A nevedeli by sme si ani predstaviť takéto stretnutie bez jej básní, venovaných majstrovej spomienke. Obsahom jej básni bola láska. Tá jediná, ktorá dokáže prekonať akékoľvek prekážky, krivdy, rozpory i názorové rozdiely. Je úžasné mať vo svojej blízkosti človeka, ktorý je jej poslom.
Každý, kto na seminári vystúpil, sa podelil o dojmy, ktoré získal pri stretnutí s dielom kňaza Jána Maliarika. Mária predniesla svoju úvahu o tom, čomu musíme stále vzdorovať. Strach je to, do čoho sa halí zlo okolo nás. Pod strachom sme ochotní potlačiť aj lásku a preto je veľmi dôležité svoje strachy poznať, odhaliť ich a dennodenne ich prekonávať. Jozef nám porozprával o svojom skúmaní pôvodu slovenských slov. V diele majstra Maliarika sa dočítal o blízkom vzťahu slovenčiny a sansritu, a sám bol prekvapený koľko slov našiel, ktoré vykazujú podobnosť s týmto posvätným indickým jazykom.
Niekoľko krátkych úryvkov zo životopisného filmu majstra Maliarika nám sprostredkoval Paľo. On vždy bojuje s mnohohlavým drakom multimediálnej techniky, ale nakoniec vyhráva :-) a my máme možnosť pripomenúť si hlboké Maliarikove myšlienky vo filmovom spracovaní.
A je tu záver seminára. Ruženka je ten človek, ktorý nepracuje len po nociach v ústraní, ale verejne šíri dielo a odkaz K.B.N. Jána Maliarika. Jej enormné nasadenie prináša úspech a aj skromné ocenenie z našej strany. Preto akékoľvek slová z jej úst svedčia o hlbokom pochopení, precítení diela majstra a upomínajú nás na jeho výzvu k nasledovaniu Všeotcovskej Lásky nášho Stvoriteľa.
Na záver sme sa podelili o chutné srdiečko, ktoré spolu s množstvom iných dobrôt pripravila Mária a Ľudovít. Každý priniesol nejakú špecialitu svojho kraja, či už z Detvy, Očovej alebo Veselí na Moravě. Sme radi, keď sa môžme stretnúť v tak veľkom počte. Škoda len, že diskusia netrvala dlho, lebo mnohí mali ešte ďalekú cestu pred sebou. Ale ako to už vo Veselí býva zvykom (a v dobrej tradícií treba pokračovať), rozlúčili sme sa spevom. Anička dostala do rúk harmoniku a doprevádzala nás pri nádherných ľudových piesňach. Ani hymna "Láska, bože, láska" nemohla chýbať.
Hovorí sa, že "neodišli, kým všetko nepojedli". Ale tentokrát museli byť rozdané výslužky, pretože dobrôt bolo skutočne hojne. Posilnené telá a pookriate duše sa rozišli na všetky strany sveta. Som rád, že mám to šťastie a môžem sa zúčastniť takýchto stretnutí s ľuďmi, ktorí duchovné ideály dokázali uviesť do života. Vďaka náuke o láske, obsiahnutej v každom diele kňaza Jána Maliarika, vieme, že máme čo ponúknuť okolitému svetu. Kiež by sme vždy takto čisto a zreteľne počuli jeho hlas a vedeli ho nasledovať. Želám všetkým pokoj a lásku v duši a teším sa na ďalšie stretnutie. Váš spolupútnik Ľubo.